„Ži vyrovnano – trochu sa uč
a trochu premýšľaj a každý deň trochu maľuj a kresli a spievaj
a tancuj a hraj si a pracuj.“
(Robert Fulghum, Všetko, čo potrebujem vedieť, naučil som sa v materskej škole)
Naša história je všade s nami, preto pripomeňme, že predchodcom dnešného textového editoru je … samozrejme písací stroj!
Viete, že?
Prvý vynálezcovia sa pri konštruovaní klávesnice písacieho stroja inšpirovali klavírom! Preto pri prvých písacích strojoch existovali klávesnice so siedmimi až 10 radmi, tzv. plné, ktoré mali klávesu pre každý znak. Na druhej strane existovali klávesnice s 2 až 4 radmi, u ktorých jedna klávesa s použitím preraďovača mohla slúžiť pre viac znakov.
Prvé klávesnice mali klávesy zoradené podľa abecedy! Zistilo sa však, že typované páky sa do seba zasekávajú. Preto jeden z matematikov po mnohých výpočtoch navrhol takú klávesnicu, u ktorej sa striedali údery protiľahlých pák. Nová 4radová klávesnica bola pomenovaná Q W E R T Y podľa prvých písmen na hornej rade, ktorá bola vtedy považovaná za radu základnú (východziu).
Správa z tlače (píše sa rok 1877):
„Došlo k akémusi súboju dvoch pisárov v Cincinatti o výhody a nevýhody 4radovej a plnej klávesnice! Louis Taub písal na stroji so 4radovou klávesnicou a predviedol vec nevídanú! Písal všetkými desiatimi prstami a klávesnicu poznal naspamäť. Druhý pisár McGurrin dal prednosť stroju s plnou klávesnicou, na ktorej sa bohužiaľ naslepo písať nedalo.“
Tlač spomínanému súboju venoval veľkú pozornosť. Preto tiež 4radová klávesnica ovládla trh. Spočiatku sa pisárky vyškolili priamo u výrobcu a boli akýmsi príslušenstvom k zakúpenému stroju. Nový majiteľ obdržal jednak úplne nový stroj a jednak osobu, ktorá s ním vedela zaobchádzať.
V roku 1888 na Zjazde výrobcov písacích strojov a pisárov v Toronte bola vyhlásená klávesnica QWERTY za univerzálnu pre jednotný nácvik desaťprstovou metódou!
Avšak nie je nácvik ako nácvik! Nevýhodou slovenského pisára je veľký počet písmen slovenskej abecedy. To vyžaduje dlhší nácvik a vedie to k výskytu väčšieho počtu chýb.
Slovák potrebuje 43 znakov,
Nemcovi stačí 33 znakov,
a Angličan používa iba 29 znakov
Zdroj: Publikácia VÚOŠ